blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG staropramen
ČLÁNKY
DISKUSIE
SLEDOVAŤ BLOG
Vitajte na mojom blogu
STAROPRAMEŇ



Suicidum
pridal STAROPRAMEŇ 23.11. 2012 o 22:49



Na začiatku našej kariery to nevyzeralo veľmi perspektívne. Žili sme v Západnej Laskotime a tam panoval hlboký hudobný dogmatizmus. Všetci žijú jazzom a viac nič iné. My sme hrali rock už v ranných začiatkoch to znamenalo, že v kluboch sme nemali žiadnu šancu. Jedného dňa sa stalo niečo šokujúce. Majiteľ klubu odpadol. Keď ho prepustili s nemocnice prvé jeho kroky viedli k nam (nie do bordelu ako ste si mysleli) do skúšobne kde sme akurát trénovali "Kvet makový" novú pekelnú pieseň. Zabúchal na dvere a bol ako omráčený. Povedal, že mal sen v ktorom pred ním vystupovali polonahý rockery na čele s Maťom Dzurindom. A ten bol namojdušu celý holý a penisom robil vrtulník. Vraj ho nesmierne uchvátila táto rebelantská hudba a dokonca odhalil jej tajomstvo . Slovo dalo slovo a vo štvrtok ôsmeho januára vystúpime v jeho prestížnom jazzovom klube. Po koncerte boli ľudia uchváteny prekvapený aj dojatý. Niektorý tancovali ako víly okolo triád a niektorý pily koľko vládali. Nikdy nič podobné nevidely a nikdy nepočuli také vysoké tóny. Pri počuvaní našej hudby mali ľudia pocit, že klopú na nebeskú harfu. Do týždňa sa po celom Západnom kontinente roznieslo, že vraj v Laskotime sa stal zázrak. Akýsi traja bludári tam hrajú niečo čo sa nedá slovami opísať. A tak sa nám začali hrnúť ponuky. Čím ďalej tým sme mali viac zaplnení kalendár a dokonca v jeden deň sme mali aj dva koncerty naraz. Po jednom malom koncerte v klube Honan prišiel za nami istý chlapík strednej postavy oblečený jak kokot. Mal chutné prešedivelé vlásky. Vyzeral jak Luďo Štúr ale to nemohol byť on lebo v ten deň mal Ľudovít výročie smrti. Riekol "chlapci ja Vás poznám mam vaše plagáty" ale to nemohol lebo sme žiadne nemali. A hovoril zase "za desať šindlov môžete u mňa nahrať svoju prvú dosku". Bol to hlavný riaditeľ Senjar Records. Neváhali sme a naškrabali peniaze. Priznám sa, že sme museli predať televízory, oblečenie, obrazy, domy...a to je vlastne jedno. Bubeník našej skupiny mal vtedy nové bicie to mu otíc splašil niekde v Sovietskom Zväze. Volade z Vietnamského trhu ujebal. Náš basák Anton Kameňák (nie Bernolák) mal novú basovú gitaru z basy dovezenú. Akurát ho prepustili z Leopoldova -blázon jeden. Tak sme nahrávali nový album s názvom "Guličky teti Venuše".

Naša skupina sa od nahrávania volala Smog Homelles, keďže sme predali domy aby sme mali na štúdio kokoti haha. Pri nahrávaní sme si zo seba robili rôzne žarty. Hrali sme sa ale napríklad, keď ja som spal tak Jožo Okrasko mi oblízal ohambie alebo ja naopak jemu chlpaté. Alebo dokonca basák Leoprd Kvašák si vytlačil jebáky a strielal to po nás. Album sa niesol v podobnom humornom duchu. Už od prvého tracku to bolo tématicky vyspelé a práve to ľudí bavilo. Naša hudba bola návyková ako keď si utriete zadok a viac nechcete kakať aby ste si ho znova nezašpinily. Ten pocit bol taký euforický, že stádo dokázalo kvôli nemu zabíjať. Prišlo leto a išly sme na dovolenku. Ervin Cikulka bol náš najmladši člen. Mámo mu najebala do hatyžáka lepeňáky. Po ceste na slnečnú Krétu ich oknom vyhodil a na benzinke si kúpil za igelitovú tašku kondómov a lubrigačný gel, že to náhodou, keď niekto z nás zaspí alebo sa opije - špekulant. V aute sme sa vybalili a išli sa kúpať. Všetko bolo v pohode až nato, že nás ľudia všade zastavovali zo slovami "Prosím mladý muž autogram". "Dí do píči čo som ja drogista" kričal pobúrený Ervin. Prostredníctvom megafónu sme na hlavnom námesti zajebali že, žiadný autogram ani autodvagramy nemáme pretože sme muzikanti a nie drogový dílery a fetoši. Od vtedy sa predajnost znížila a mohli sme ísť robiť lebo neboli lóve. Ľudia na Západnom Kontinente opäť začali počúvať jazz a ten buzerant ktorému sa sníval sen o polonahých rockeroch s vrtulníkom na čele (respektíve medzi nohamy) napísal list, že nás klamal pretože nás chcel zosmiešniť. Od vtedy sme robili v uhoľnej bani. Pred víkendom v piatok som sa domov doplazil najebaný. Z našej skupiny zostali len spomienky. Ervin Cikulka sa utopil v kanáli rozbitý na šalát. Leoprd Kvašák si odtrhol jebák a vykrvácal. A ja som si v tomto momente priložil revolver k hlave. A tu sa moje rozprávanie končí pretože...BANG! Ozvala sa ohlušujúca rana sprevádzaná jemným obláčikom dymu ktorý oblizoval kúsky mľazgavého mozgového tkaniva. Ani vrece zemiakov padol na Zem a viac sa nepostavil. Kúpal sa v kaluži krvy ako bátorička. Hádam si len nemyslel, že bude zase o niečo mladší.



Prístupov 3935
Kvalita článku
(72,5%) hlasov 4

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Novoročnó vinšuvání
[ 2.1.2023] (príspevkov 0)
Nepravdivý smer ortogonálneho smiechu
[ 4.3.2016] (príspevkov 1)
Recenzia: Assassin's Creed III
[ 12.7.2013] (príspevkov 14)
TORTA PRVÝCH NARODENÍN
[ 13.3.2013] (príspevkov 1)
Mokré zuby
[ 16.2.2013] (príspevkov 2)
Continental Drift
[ 15.12.2012] (príspevkov 1)
Suicidum
[ 23.11.2012] (príspevkov 1)
Sociálny strih
[ 27.4.2012] (príspevkov 5)
Biografia - STAROPRAMEŇ
[ 3.3.2012] (príspevkov 25)
Čo chystá STAROPRAMEŇ?
[ 19.2.2012] (príspevkov 14)