blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG staropramen
ČLÁNKY
DISKUSIE
SLEDOVAŤ BLOG
Vitajte na mojom blogu
STAROPRAMEŇ



Tragedy Christmas
pridal STAROPRAMEŇ 1.12. 2011 o 19:24



23. December 1992 

Dnešná noc bola tichá a veľmi chladná. Mesiac bielym svetlom likvidoval tmu, takže na niektorých miestach nemala ta mizerná zdochlina šancu. Biele záblesky nemého mesiaca sa odrážali od ligotovej snehovej prikrývky cez studený oblok až na stenu v mojej izbe. Túto noc som vôbec nespal. Tešil som sa na nasledujúci deň a v hlave som mal neobvykle veľa hrôzostrašných myšlienok. Veľmi rýchlo sa striedali, ale všetky boli rovnako desivé a ich kontúry naberali na rozmeroch. To bol ten dôvod prečo som nemohol spať... Pár posledných rokov nespím vôbec. Raz na Vianoce v roku 1989 sa stalo niečo čo som naozaj nečakal. 

 

24. December 1989

Nepohodlne som ležal na posteli a z ľahka som bol prikrytý ťažkým paplónom. Sotva som otvoril zalepené oči, hneď som sa ťarbavo postavil z postele. Na nočnom stolíku pri mojej posteli svietil malý izbový stromček a za oknom svietila nová vrstva snehu, ktorý napadal v noci. Postavil som sa pri okno a a rukami sa oprel o parapetnú dosku. Sledoval som nadherne zasnežené okolie a skupinku detí, ktoré sa na igelitovej taške púšťali dole zasneženým brehom. Dnešný deň je jeden z mojích najobľubenejších v roku. Tento rok som nemal veľke nároky, pretože ten minulý bol veľmi štedrý. Pod stromčekom som si našiel všetko čo som si napísal a pár vecí ktoré som nečakal.
Ako vždy ani tento rok som do večera nejedol, aby som už konečne zbadal povestné zlaté prasiatko. Deň sa vliekol naozaj veľmi pomaly. Väčšinou som ho trávil v svojej izbe, ale okolo obeda som nevydržal a zbehol som do kuchyne pozrieť sa, ako prebiehajú prípravy na štedrý večer. Pri kuchynskom stole stála moja mama oblečená v kuchynskej zástere a sústredila sa na obaľovanie kapra. Hneď ako ma zbadala neodpustila si vtipný komentár "Dúfam, že dnes budeš poslúchať celý deň, inak sa Ježiško pri okne otočí". Kedy som neposlúchal, pomyslel som si, ale veď nevadí na Vianoce poslúchať naozaj treba, aby som si pod stromčekom našiel bohatú nádielku. Za oknami bol konečne studený, magický a štedrý večer. Stôl v našej kuchyni sa ohýbal pod váhou rôznych dobrôt. Otec sedel za stolom a práve jedol oblátky s medom. Mne veľmi nechutilo, chcel som čo najskôr rozbalovať darčeky. 

 

O pár minút neskôr.... 

"Otec, Ježiško tu už istotne bol, môžem sa ísť pozrieť pod stromček?" nedočkavo som sa vypytoval otca, pretože bez jeho súhlasu som pri stromček ísť nemohol. Otec buchol po stole až tak, že príbor a tanier spadli na zem a následne začal na mňa kričať
"Vyčkaj, ani ma najestit neneháš do piči, šak sa najíme a pojdeme ponáhlaš jak v bufete na autobusovej pri treske s pivom" moja aj matkyna tvár bola vystrašená pretože otec bol naozaj nervózny, ale nakoniec sme sa natom aj tak všetci začali smiať. Po chvili sa otec postavil a stolička sa s hrmotom odsunula od stola. Otvoril dvere, ktoré rozdeľovali jedáleň od obývačky, kde bol postavený stromček a ja som cez plece nazeral čo uvidím pod stromčekom. Keď som prišiel bližšie nevidel som nič. Pod stromčekom neboli žiadne krabice v darčekovom balení, ani igelitové tašky ani... až potom som uvidel ručnú pílku. Otec spozoroval môj nechapavý pohľad a začal 
"Každý rok chceš od Ježiška niečo ty, teraz chcem niečo ja od teba". Stále som nechápal, iba nechápavo som pozeral raz na pílku, raz na otca, snáď nechce... snáď nechce, aby som spílil stromček, teraz nebola vhodná chvíľa na takéto žarty. Po chvíľi však otec riekol "Synu ja chcem od teba tvoju nohu" pozrel sa pod stromček a dodal "tam máš pílku". Mne zrazu zostalo ťažko, začal ma oblievať studený pot a kapor a zemiakový šalát vytiekli vo forme hnedej tekutiny do mojích nohavíc. Otec zobral ručnú pílku a vložil mi ju do rúk. 
"Rýchlo ja nemám na teba celú noc" netrpezlivo zvýšil hlas. 
S prosebným pohľadom som sa pozrel na mamu, ktorá sa usmievala, ale pomoc som čakal márne. Priložil som ostrý okraj pílky na moje predkolenie a začal som si pýliť nohu. Keď som bol v polovici a bolesť sa nedala vydržať otec mi prijebal kladivom po hlave, ževraj to prejde, keď sa zamieram na inú bolesť napríklad hlavy. Bol som skoro pri konci, noha mi vysela na tenkej koži. Keď padla na zem otec ju zodvihol a sadol si na ňu a povedal 
"Dobre už mám čo som chcel - biologickú stoličku pri televízor, keď pojde futbal, a hent máš darčeky" ukázal na skriňu.
Keď som odskákal pri skriňu a otvoril ju, našiel som tam invalidný vozík s veľkou mašlou. 



Prístupov 3036
Kvalita článku
(96,9%) hlasov 13

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Nepravdivý smer ortogonálneho smiechu
[ 4.3.2016] (príspevkov 1)
Recenzia: Assassin's Creed III
[ 12.7.2013] (príspevkov 14)
TORTA PRVÝCH NARODENÍN
[ 13.3.2013] (príspevkov 1)
Mokré zuby
[ 16.2.2013] (príspevkov 2)
Continental Drift
[ 15.12.2012] (príspevkov 1)
Suicidum
[ 23.11.2012] (príspevkov 1)
Sociálny strih
[ 27.4.2012] (príspevkov 5)
Biografia - STAROPRAMEŇ
[ 3.3.2012] (príspevkov 25)
Čo chystá STAROPRAMEŇ?
[ 19.2.2012] (príspevkov 14)
Herbár
[ 17.2.2012] (príspevkov 22)